Večer som si zapol telku,
ľahol som si na fotelku.
Po chvíli som rýchlo zaspal
a môj sen zrazu nastal.

V sne som videl moju školu
a v nej boli všetci spolu.
Rádio na nás rozprávalo,
do triedy nás zavolalo.

Odpadol som od úžasu,
že som videl toľkú krásu.
Kriedy boli z čokolády
a tabuľa z marmelády.

Sadol som si na stoličku,
ulomil som jej nožičku.
Nôžka bola krehučká,
ako torta sladučká.

Steny boli z perníkov,
podlaha z veterníkov.
Lavičky a stoličky
voňali jak trubičky.

Keď začala prvá hodina,
doteraz na to trieda spomína.
Vedľa mňa sedela opica,
bola z nej cítiť škorica.

Druhá hodina?
Nezvyčajne začína.
Učiteľka oknom vletela,
na metle pri tom sedela.

Na ďalšej hodine
téma sa rozvinie.
Preberali sme nové učivo,
ako sa tričko z ľanu ušilo.

Učili sme sa veľmi málo, 
nevedel som, čo sa stalo.
Zrazu budík zazvonil,
zo sna som sa zobudil.

Mama zakričala zdola:
"Jurko, rýchlo, už je škola!"
Realita krutá bola,
z môjho sna sa stala smola.

Juliana Katrenčíková a Ela Murínová, 6. A