Práce žiakov

Škola je slovo, ktoré má tisícky významov,
nie je však značne univerzálne.
Pod tou malou skupinou písmen, skrývajú sa stovky slov,
no pre každého iné z nich je ideálne.

Preto táto báseň zdá sa trochu iná,
pravda je tá, každý z nás školu inak vníma.
Je náročné tvoriť verše o niečom, čo mení sa stále,
nie všetky dni v našej škole sú dokonalé.

Tak ako Rím nedokážeme za jednu noc postaviť,
charakter človeka sa od večera do rána tiež nezmení.
Každý z nás prispeje kvapkou a o pár rokov získame more,
budeme rozdielní ako voda, ktorá vo svete pramení.

Moja škola je ako studňa, ktorej dno odraz skrýva,
nevidí ho každý, kto tým istým smerom sa díva.
Dno studne predstavuje osobnosť každého z nás,
všetkých členov školy: mňa, teba i vás.

Táto báseň spísaná je vo forme metafory,
v mojej triede žijú spolu dva opačné protiklady.
Je to možno občas ťažké, no bez tmy svetlo vidieť nie je,
iný uhol z hory sporu, odhalí vám lepšie výhľady.

Idea mojej básne nikdy nebude všetkým jasná
a jej koniec bude pre vás len myšlienka dočasná.
Preto v jednej vete o mojej škole a mojej triede,
pozorne sa dívaj, a neuvidíš metafory, ale moje odpovede.

Natália Srogoňová, 8. A