Aktuality

     Nakoniec deň D nastal. Akoby lusknutím prstov sme sa ocitli pred penziónom celí nadšení, že strávime 5 dní spolu. Po chvíli čakania sme sa ubytovali a vybalili si kufre. Štvrtá A mala výhodu v tom, že bola ubytovaná na prvom poschodí. Našej triede sa ušlo druhé poschodie. Kufre boli každým schodom ťažšie, ale odmenou nám bol veľmi pekný výhľad z okien. Platilo staré známe príslovie "Bez práce nie sú koláče.". Prvý obed pozostával z paradajkovej polievky a kurčaťa s ryžou.
     Z poobedňajšieho oddychu nás vyrušilo "zvolávanie". V spoločenskej miestnosti nás už čakali naše animátorky - Katka, Alexandra, Diana a zdravotníčka Patrícia. Rozdelenie do skupiniek prebehlo pomerne rýchlo. Mohli sme sa začať venovať vymýšľaniu hymny, názvu, príbehu k nášmu menu a maľovaniu vlajky. Po večery nasledovalo zhodnotenie spolupráce v skupinách. Animátorky nám vysvetlili a názorne predviedli "zvolávačku" - teda signál, ktorý nás žvdy nasmeruje na prvé poschodie, kde dostaneme ďalšie pokyny. Chceli sme ešte pri nich ostať, ale pani učiteľky nás už poslali spať, aby sme ráno mohli skoro vstať.
     Ďalší deň ráno nás zobudila pesnička "Chicken song". Bolo treba rýchlo vstať, aby sme stihli rozcvičku pripravenú animátorkami. Po výdatných raňajkách sme sa presunuli do spoločenskej miestnosti, aby sme sa mohli venovať doobedňajšiemu vyučovaniu. Keďže sa nieslo v indiánskej téme, aj názvy našich tímov tomu zodpovedali: Orly, Indiáno Fenomeno, Bystré Oko, Bezhlaví jazdci, Zlaté orly a ŠVP. Každý správny indiánsky kmeň musí mať v prvom rade totem, bojový pokrik a kmeňový tanec. Odmenou za každú splnenú úlohu bolo pierko nalepené na čelenke. Nasledoval opäť chutný obed, popoludňajší oddych a aj program, ktorý sme si naplno užili. Večerná sprcha odhalila naše skryté nepoznané talenty. Člen jednej chlapčenskej izby zabudol, že nie je doma a z plného hrdla spustil makarenu. Jednoducho kultúrny zážitok, na ktorý len tak nezabudneme. Ako rozprávku na dobrú noc nám pani učiteľka prečítala pokračovanie príbehu z knihy Keby som mala brata. Popriala nám dobrú noc a odišla.
     Nasledujúci deň sme pokračovali v indiánskej téme a zistili veľa vecí o Bystrom Orlovi. Poobedňajší program bol o hre "Poraď sa s koňom". Pani učiteľky nás prekvapili tým, že sme nemali ďalší program s animátorkami, ale sme sa šli prejsť na Kalváriu. Keď sme sa vrátili, mysleli sme si, že si ľahneme spať. Ale zobudili nás pani učiteľky. Až po chvíli nám došlo, že ideme na nočnú hru. Prekonať svoje strachy - to bola jej téma.
     Na ďalšie ráno sme mali znova ako budíček "Chicken song". Všetkým nám bolo divné, že už je štvrtok. Zrazu nám došlo, že je Deň detí. Ako prekvapenie nám pani učiteľky zrušili rozcvičku a šli sme sa naraňajkovať. Po raňajkách nás čakal voľný program za penziónom a po ňom sme sa presunuli na námestie, na ktorom bola fontána vystrekujúca vodu. Fontána nás zaujala, preto sme sa začali oblievať vodou, ktorá bola studená ako ľad. Najväčším prekvapením bolo zabezpečené ihrisko, ktoré bolo za základnou školou. Tam sme hrali dievčatá vybíjanú a chalani futbal. Keď sme sa celí vyčerpaní vracali do penziónu, všimli sme si, že jeden spolužiak bol celý čierny od váľania sa po ihrisku, hoci dal iba jeden gól. Hneď sme sa šli všetci umyť, hlavne on. Nasledoval olovrant, program s animátorkami, večera a spánok.
     Ráno sme boli všetci sklamaní, že už musíme ísť domov. Tak sme sa rozlúčili s animátorkami a zdravotníčkou a šli sme sa pobaliť. Pred penziónom nás už čakal autobus. Všetci sme zišli tými schodmi dolu a čakali, keď nám zrazu pani učiteľka povedala, že kufor je už plný, a tak sme si kufre museli zobrať do autobusu. Pri nástupe do autobusu sme si všimli, že jeden spolužiak má obuté šľapky. V momente nám vysvetlil, že je mu teplo a aj keby mu nebolo, má právo mať obuté čo chce. Konečne sme sa všetci usadili a autobus sa pohol. Už sme všetci čakali, kedy uvidíme svojich rodičov a súrodencov. Hoci v škole v prírode nám bolo výborne, doma je len doma... Cez tento týždeň sa udialo ešte veľa vecí, ktoré tu nie sú zapísané, ale my na ne budeme ešte veľmi dlho spomínať.

Žiaci zo 4. B